Pár zaujímavostí z histórie keramiky..
Archeologické nálezy ukazujú, že prvé snahy človeka o spracovanie hliny sú veľmi staré, no nemožno ich úplne presne časovo vymedziť. Naši predkovia si z hliny vytvárali rôzne ozdoby v podobe sošiek a amuletov. Pravdepodobne najstarší doposiaľ nájdený keramický artefakt je soška Věstonickej venuše, Obr. 1. Jej pôvod sa datuje do obdobia pred 25 000 rokmi. Věstonická venuša bola vymodelovaná z ílu pomiešaného s popolom z kostí a následne vypálená v ohni [1].
Obr. 1 Věstonická venuše.[2]
Potreba vyrábať nádoby prišla až
neskôr a to v čase keď človek prestal putovať, v čase, keď sa usadil a začal
uvedomele pestovať plodiny a chovať domáce zvieratá. Najstarší nájdený keramický črep z nádoby sa datuje do 8.
tisícročia pred našim letopočtom [3]. Keramické nádoby plnili funkciu
zásobníkov vody a rôznych potravín. Z vysokou pravdepodobnosťou to bola náhoda,
keď človek zistil, že ak vysušenú hlinenú nádobu vystaví účinkom ohňa, stane sa
pevnejšou a natoľko hutnou, že je možné v nej uchovať aj kvapalinu.
Výpalom zmenil plastickú, ľahko tvarovateľnú hlinu na hutný, kameňu podobný
materiál. Už vtedy išlo o prvé zámerné spracovanie anorganickej látky na
materiál s novými vlastnosťami a tento krok možno považovať za počiatok
materiálových technológií.
Uvedený poznatok sa neskôr (4 - 3 tis. r. pr.n.l.) začal
uplatňovať pri výrobe keramického stavebného materiálu. Terakotové architektonické
detaily, škridle, vodovodné rúry poznáme z obdobia starovekého Grécka a Ríma,
kde sa rozšírilo najmä použitie tehál na mosty a akvadukty (obr.2).
Obr. 2
Najznámejší akvadukt z čias starého ríma Pont du Gard [4]
„Tvar stavebných tehál však nebol jednotný. Známe
sú tehly aj so štvorcovou, aj s obdĺžnikovou základňou (20-60 cm) a hrúbkou od
2-10 cm. Lýdsky formát tehly bol najrozšírenejší. Mal rozmery 40x30x6 cm.
Naviac rímske tehly mali vyrazenú značku majiteľa tehelne, resp. čísla légie. V tom
období sa používali tehly najmä na stavbu hraničných opevnení. Žeby práve
nejednotnosť veľkosti tehál spôsobila rozdelenie Rímskej ríše v roku 395 a
postupný zánik impéria? „[5]
Novinkou v oblasti archeologických výskumov v
súvislosti s keramikou je aj teória francúzskeho chemika Josepha Davidovitsa,
podľa ktorej netreba za stavbou pyramíd hľadať mimozemšťanov ani žiadnu
supercivilizáciu, ba ani desaťtisíce ťažko drúcich otrokov.
Davidovits tvrdí a aj to dokazuje, že pyramídy sú
postavené z umelého kameňa (keramika), ktorý vyrábali priamo na mieste, teda na
plošine neďaleko dnešnej Gízy [6].
Obr. 3 Pyramída v
Gíze [7]
Skutočná náuka o materiáloch t.j. oblasť poznania
súvislostí medzi tvorbou, štruktúrou a vlastnosťami materiálov sa začína pomaly
rozvíjať až začiatkom 19. storočia, ale stále sa vychádza viac z empirických
poznatkov, z intuície a zručnosti ako z rozpracovanej teoretickej koncepcie
problému.
Neskorší vznik nových technológií si vyžadoval
oveľa širšie spektrum nových materiálov s predpísanými vlastnosťami, čo
súviselo s rozvojom náuky o materiáloch. Vzrástol aj záujem o pokročilú
keramiku a to hlavne pre jej výnimočné vlastnosti a pre faktory ako:
dostupnosť prvkov, resp. východiskových látok (na prípravu sa využívajú výlučne
syntetické látky-látky pripravené človekom), nižšia energetická náročnosť
prípravy a priaznivejšie ekologické aspekty v porovnaní napr. s neželeznými
kovmi.
Začiatok éry pokročilej keramiky by sme mohli datovať
od roku 1893, keď sa započala výroba veľkých množstiev karbidu kremičitého
(SiC) technickej čistoty Achesonovým spôsobom. Ide o karbotermicú redukciu
oxidu kremičitého (kremenný piesok) uhlíkom (v podobe koksu) v elektrickej peci
s uhlíkovou elektródou v jej strede. Výsledkom je materiál, ktorý sa vo veľkej
miere využíva na výrobu brúsnych papierov s rôznou jemnosťou.
Pokročilá keramika sa podľa spôsobu použitia rozdeľuje
na konštrukčnú, funkčnú a na biokeramiku. O každej z nich si povieme
pár slov v ďalších pokračovaniach tejto minisérie o keramike.
Nabudúce sa môžete tešiť na odpoveď na otázku,
nakoľko môžeme ovplyvniť vlastnosti keramiky. Môžu byť aké chceme? J
[1] http://www.ceramics.org
[3] Pánek, Z.,
Figuš, V., Haviar, M., Ličko, T., Šajgalík, P., Dusza, J. Konštrukčná keramika.
Bratislava: R&D print, 1992, s. 45. ISBN 80-85488-00-0.
[2] http://www.rotrekl.cz/images/Historie/Starovek/Venuse_small.jpg,
01.06.2012
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára